Často môžeme u koi pozorovať vpadnuté oči, stratu slizu, niekoľko vypadaných šupín.
Iný priebeh choroby predstavujú nápadné diery v tele, vredy prerastajúce až do svaloviny. V tomto prípade ryba vôbec nemusí byť apatická, ale normálne prijíma potravu.
Spoločnou príčinou týchto chorôb sú baktérie rodu Aeromonas, prítomné vo vode.
Amatérsky chovateľ často čo najskôr navštívi najbližšiu predajňu potrieb pre živé zvieratá, kde mu snaživý predavač ponúkne čosi, čo zaberá "úplne na všetko". Je to obvykle farebná tekutina na báze malachitovej zelene, či iných agresívnych liečiv. Napriek snahe a viacerým telefonátom o rybu obvykle príde. Pokúsim sa vysvetliť, v čom sú príčiny tohto ochorenia.
Najprv je potrebné vysvetliť, ako odlišné je prostredie jazierka od klasického chovného rybníka, v akom žijú naše konzumné kapry, alebo na druhej strane zemegule japonské KOI.
Od jari do jesene je nishikigoi, podobne ako náš konzumný kapor chovaný na prírodnom rybníku. Každý jedinec má obvykle k dispozícii relatívne stabilné prostredie, umocnené veľkosťou nádrže, čiže dostatok priestoru, pomerne teplú vodu a najmä prestretý stôl plný nielen umelého krmiva, ale najmä planktónu či zoobentosu. Dostáva množstvo prírodných, výživných, ľahko stráviteľných, na imunitu prospešných látok, ktoré nie sú nahraditeľné na 100% žiadnym umelým krmivom. Výsledkom je nielen veľký prírastok, ale aj vysoká odolnosť a životaschopnosť.
V Japonsku sú takto pripravené ryby na jeseň zlovené do skleníkov a čakajú na predaj. Vo verejnosti sa o tomto jave vedie množstvo domienok a nepravdivých tvrdení. Práve na tomto jave je založený predpoklad údajnej citlivosti týchto rýb. Ryby sú predmetom predaja práve v čase nízkych vonkajších teplôt. Preprava na veľké vzdialenosti je totiž možná jedine v čase, keď je spotreba kyslíka a možnosť udržať metabolizmus KOI na nízkej úrovni. Manipulácia s KOI na predaj je jednoduchšia práve v menších betónových nádržiach, kde je ryba bez kŕmenia pripravená na export. Podstatnou vecou je bezpečnosť zimovania. V klasickom zabahnenom rybníku je kontrola rýb, prípadné riešenie možných problémov v zimných mesiacoch obtiažna.
Predstavte si čo urobí s kvalitou vody náhodné úmrtie niektorého jedinca vážiaceho niekoľko kg. Pred rokmi sa mi práve v zime pri jeseteroch utopila mačka, o ktorej som vôbec nevedel až do chvíle, keď vo februári začala výrazne zapáchať voda. Preto aj ja radšej odlovím veľkú časť rýb do zimnej chovne, kde nedbám na teplotný režim, ale na absolútnu kontrolu počas celého zimovania.
Ryby v Japonsku sú zimované s výnimkou tosai v skleníkoch, pri teplote vody 10-18 st Celsia, zrejme z dôvodu imunity a manipulácie nie je vhodná nižšia teplota. Časť rýb je ale aj vo vonkajších nekrytých bazénoch, kde ležia na dne tak ako u nás. Hoci KOI pri teplotách pod 20 stupňov takmer vôbec nerastú, na rozdiel od japoncov ich občas kŕmim.
Vo vonkajších rybníkoch sú ryby rádovo v nižšej hustote ako v našich jazierkach, prenos chorôb je ťažší, naviac voda sa neustále mení. To platí aj pre skleníky v Japonsku, kde sa denne obmení 10-30% vody. Popri tom sa voda filtruje, veľmi dôkladne prevzdušňuje. Na ryby, ich odolnosť teda vplýva vonkajšie prostredie, chemizmus vody, stabilita jej parametrov, hustota obsádky, kvalita potravy. Časť uvedených podmienok dosiahneme dobrým technickým zázemím, časť práve našou schopnosťou a ochotou rybám porozumieť a dať im to, čo potrebujú. Sú totiž na nás plne závislé. Napriek tomu k ochoreniam dôjde. Príčiny sú rôzne. Často sa stretávam s javom, ktorý charakterizujem ako prílišná snaha chovateľa zasahovať do jazierka. Aj zbytočne, či dokonca úplne nevhodne. Keď sa ryba správa trochu neprirodzene, okamžite sa hľadá príčina v podobe nejakého zákerného ochorenia a okamžite sa čosi leje do vody. Vždy je potrebné hľadať chybu najprv v parametroch vody,kontrolovať najmä amoniak, dusitany, pH, KH, následne vylúčiť ochorenie parazitmi a až po potvrdení diagnózy aplikovať liečivá. 90% ochorení má svoj pôvod práve v kvalite vody. Časté sú tiež sekundárne bakteriálne infekcie. To isté, čo urobí nevhodná kvalita vody, urobia napríklad parazitické červy, prípadne kôrovce. Neustále dráždia kožný epitel, čím pripravia pôdu pre bakteriálnu infekciu. Práve preto najprv riešime prvotnú príčinu až potom bakteriálne ochorenie. Podobne pokiaľ sa ryba otiera o dno, neznamená to, že má parazitov. Kožu môže dráždiť zvýšené množstvo amoniaku, alebo dusitanov. V snahe pomôcť rybe od domnelého parazita bez potvrdenia, narýchlo, hobby chovatelia aplikujú do vody niektoré z agresívnych liečiv, čím ešte viac uškodia. Naviac uštedria ďalšiu "facku" nitrifikačným baktériám vo filtri, ktoré sa o správne parametre vody z veľkej časti starajú.
Niekedy príčina vzniku bakteriálnych ochorení spočíva práve v pôvode či dokonca v individuálnej odolnosti jedinca. Každý KOI pochádza z istej oblasti, kde si vybudoval odolnosť voči tým bakteriálnym kmeňom, ktoré sa na danom mieste vyskytujú. Nová ryba, je jedno či importovaná, alebo z vedľajšej dediny môže priniesť nový bakteriálny kmeň, či naopak prísť do prostredia kde je niečo na čo nevie okamžite reagovať a bez ujmy sa s tým vysporiadať. Moja skúsenosť je taká, že nový jedinec to má obvykle ťažšie, ako "domorodci". Tlak prostredia na rybu je ďaleko väčší. Importovaná ryba naviac strávila značný čas v strese počas prepravy z čoho sa musí istý čas zotavovať. Ryba musí mať podmienky na zotavenie sa, znovuzískanie imunity. Čím dlhšie je ryba v novom prostredí (v Európe) tým menšia je spravidla pravdepodobnosť ochorenia po predaji konečnému majiteľovi. Napriek tomu dochádza aj k problémom pri miešaní rýb u toho istého chovateľa - v miešaní nových rýb po karanténe s rybami staršími, či dokonca pri mixovaní rýb z dvoch blízkych jazierok.
Tak ako niektorí ľudia nie sú celý rok chorí a iní tvrdia, že sa na nich nalepí doslova všetko, to isté platí aj pre KOI. Niektoré jedince, či dokonca variety sú proste citlivejšie, iné našu pomoc takmer nikdy nepotrebujú. Vždy ale platí, že nie je dobré sa zbytočne náhliť a okamžite riešiť domnelé choroby bez odborného stanovenia príčin.
Prevencia koi ochorení je teda takmer jasná.Treba si už len dat pozor na darované,či dokonca "výhodne" zakúpené ryby. Robiť poctivú karanténu nie je lacná vec a do ceny sa musí premietnut. Spomeniem len kontrolu kvality vody,mikroskopické vyšetrenia,vykurovanie bazénov z hladiska podpory imunity po importe. Treba sa vyvarovať odo mňa často žiadaných preventívnych liečív. Všetko je to chémia,ktorá zdravej rybe nič dobré neprinesie. Preventívne prekrmovanie antibiotikami je podobne zbytočné a nebezpečné. Pokial už bakterioza prepukne a potvrdí sa,doporučujem vyhľadať odborníka a liečbu konzultovať.