Zimovanie KOI trochu inak

Zimovanie KOI trochu inak
Zima ako sa zdá pomaly končí a možno je vhodné čosi napísať o zimovaní koi práve teraz, kým sú poznatky ešte čerstvé. Ako je o mne známe, najcennejšie koi

vyberám z vonkajších jazierok, ostatné, všeobecne všetky ročné a dvojročné nechávam vonku. Nikdy vodu neohrievam, niekedy nechávam pustené Ice free od Oase, niekedy vzduchovanie. Moje straty sú nízke , pričom pokiaľ dochádza k výkyvom počasia a odmrznutiu hladiny jazierka, snažím sa ryby sledovať a problematickú rybu odloviť. Problém znamená, keď ryba zimuje na boku, čo indikuje problém s plávacím mechúrom,resp. nejaký zápal ktorý spôsobuje poruchu rovnováhy ryby. Takúto rybu je vhodné odloviť do teplejšej vody a zvyčajne po pár dňoch sa dá do poriadku, zvlášť keď jej nasolíme vodu. Ďalšie roky môže zimovať úplne v pohode.

 


Na jar občas ktosi príde s poznámkou o úhyne rýb. Spomeniem najčastejšie chyby:

 

  1. Znemožnená výmena plynov medzi jazierkom a okolím. Je potrebné za každých okolností udržať časť voľnej hladiny-bez ľadu.
  2. Príliš silné vzduchovanie alebo prietok čerpadla v zime. Voda sa príliš mieša a ochladzuje,ryba sa tým značne vyčerpá.
  3.  Vrstva bio-odpadu na dne ešte z jesene.Z kalu na dne,hnijúceho lístia sa uvolňuje sírovodík, ktorý je jedovatý
  4. Nedostatočná hĺbka jazierka.Je ťažké udržat na dne 4 °C pri 100 cm vody
  5. Ryby vyčerpané ešte z letnej sezóny.Je to najmä o zoohygiene, parametre vody,parazity,bakteriálne ochorenia...

 

Prečo vlastne časť rýb z jazera vyberám?
Veď ja zrejme robím všetko dobre, čo sa ešte môže stať ? No ,koi je proste vyšľachtené zviera, ktorému nerobíme pravidelné preventívne prehliadky, nevidíme ,v akom stave sú jeho vnútorné orgány po diéte, ktorú my ľudia považujeme za správnu, svoje zohráva aj genetika. Ono sa stane že občas čosi uhynie a pokiaľ sa pod ľadom v zime rozkladá niekoľko kilogramov tkaniva, po troch mesiacoch to môže skončiť tragicky aj pre tie najodolnejšie jedince.

 

Tento rok som zmenil prístup k skleníkovému zimovaniu. Väčšina chovateľov ryby zimuje v teple, aby ešte čosi narástli aj cez zimu. Môj názor je taký, že z komerčného hľadiska to môže byť zaujímavé, 50cm ryba je vždy drahšia ako 40cm. Ja ale zastávam názor,že každá má daný svoj limit, je len otázka času, kedy sa k nemu dopracuje. Bude to trvať 3 alebo 13 rokov? Európu ovládol dopyt po Jumbo koi, mnohé tosai , samozrejme patrične geneticky vybavené sú chované v Japonsku na 25 stupňovej vode, pričom na jar sa ponúkajú vo veľkosti cez 30cm.
 

Tieto brojlery, alebo rybací „kulturisti“ majú skutočne náskok oproti svojim rovesníkom. Je ale otázne, v akom stave sú ich vnútorné orgány oproti vývoju kostry či svaloviny. V každom prípade, išlo len o reakciu na dopyt, ktorý následne vyvolal aj ponuku. Nemožno si však pliesť tento fakt s genetikou niektorých krvných línií koi, skrátka je vždy pravdepodobnejšie metrové kohaku od Dainichi, ako od Hasegawa chovateľa. Je to samozrejme trošku zložitejšie, chovatelia medzi sebou spolupracujú a líniu Dainichi už primiešalo do svojich Ohyagoi viacero známych mien, to je ale už debata na dlhšie a na inú tému.


Skrátka, túto zimu som v chovni nekúril. Koi mali vodu 5-9 °C,na počudovanie neležali, reagovali na mňa, od 8°C sa dokonca intenzívne dožadovali potravy, obzvlášť tie mladšie ročníky. Ich zdravotný stav sa zdá byť vynikajúci, čo mi úplne kompenzuje nulový prírastok. Nebola zapnutá UV, ozón, len filtrácia. Spotreba krmiva žiadna. Podstatné je ale zdravotné hľadisko. Koždý koi má odolnosť voči tým „svojim „ podmienečne patogénnym baktériám. V jazierku, v relatívne malej koncentrácí rýb je všetko v poriadku. Čo sa ale stane,ked 150 kg rýb zo 100 kubíkov dám do skleníka s 20 kubíkovým bazénom. Okrem samozrejme stresu z prelovenia a stiesneného priestoru sa začne koncentrácia rôznych patogénov v nádrži zvyšovať. Z rýb sa totiž neprestajne uvoľňuje a zase obnovuje slizová vrstva. Čím teplejšia voda,tým je tento proces intenzívnejší, ryby sa dožadujú potravy sú pohyblivé,aktívne. Na to vždy doplatia niektoré, tvz. najcitlivejšie ryby. Proste,celé leto vonku prosperujú, v zime v teple naopak chradnú , pričom na nich nenájdete žiadne parazity. Problém zrejme bude na bakteriálnej úrovni. Sú to stále tie isté jedince, pričom to nie je otázka filtrácie ani parametrov vody. Tentokrát sa ale neudialo, aspoň zatiaľ, nič znepokojivé. Všetko vyzerá byť v poriadku, pomaly sa aktivita rýb začína zvyšovať a ja sa teším na neobvykle skorý termín návratu koi do jazera. Nebude totiž zrejme potrebné čakať na 14 °C teplú vodu v jazere, pretože tá v chovni oveľa teplejšia nebude.