Mechanická časť filtra
slúži na zachytenie hrubších nečistôt, ktoré by sme mali relatívne rýchlo a bez väčšej námahy odstraňovať, aby zbytočne nezaťažovali biologickú časť filtrácie. Používame najmä filtračné kefy, ktoré sú zvisle zavesené vo filtračnej komore. Na ich štetinách sa zachytávajú hrubé nečistoty. Po vypustení komory prúdom vody kefy očistíme a odplavíme usadený kal cez vypúšťací ventil.
Poznáme aj filtre, v ktorých je prvá komora bez náplne - tvorí ju odstredivá komora (tzv. vortex), v ktorej sa kal prirodzene usadí. Na mechanickú filtráciu nadväzuje biologická. Komory zamerané na mechanickú filtráciu dosahujú cca 1-5 % objemu jazierka.
Biologická časť filtra
má objem väčší. Používame materiály, na ktorých sa môže usadiť čo najväčšie množstvo nitrifikačných baktérií, odburávajúcich odpadové produkty metabolizmu rýb. Tieto umožňujú premenu amoniaku na dusitany, následne na dusičnany a denitrifikačné baktérie na plynný dusík. Čo najväčšia plocha filtračných materiálov umožňuje čo najlepšie fungovanie procesu. Bežne používame filtračnú penu - biomolitan, japonské rohože - matala, bioguličky, biobloky, aquarock, aktívne uhlie, skrátka akýkoľvek filtračný materiál s veľkou povrchovou plochou, primeranou hmotnosťou s možnosťou ľahkého čistenia a samozrejme výhodným pomerom ceny, funkcie a objemu.
Baktériové osídlenie povrchovej plochy filtračného média zohráva veľkú rolu a býva udané v m2/m3
- Bio molitan - jemný 3000 m2/m3
- - stredný 2450 m2/m3
- - hrubý 1450 m2/m3
- Zeolit 1000 m2/m3
- Aktívne uhlie 950 m2/m3
- Kaldnes 830 m2/m3
- Japonská rohož 420 m2/m3
- Bio ringy 370 m2/m3
- Bio guličky 300 m2/m3
- Aquarock 250 m2/m3
Preferujeme biomolitan v hrúbke 5 cm, ktorý má najväčšiu povrchovú plochu, je ľahký, tvarovateľný a pomerne cenovo dostupný. Hrúbka 5 cm je výhodná pre lepšiu manipuláciu pri čistení.
Svoje výhody majú aj bioguličky a biobloky. Sú ťažšie a netreba ich na rozdiel od biomolitanu spočiatku zaťažovať.
Japonská rohož má deklarovanú vyššiu trvanlivosť ako biomolitan, je nestlačiteľná.
Aquarock je dobré médium, avšak dosť ťažké. Jeho hmotnosť je mnohonásobne vyššia, ako hmotnosť biomolitanu.
Nevýhodou posledne dvoch menovaných médií je dosť vysoká cena.
Dôležitá vlastnosť materiálov je ich prietočnosť a schopnosť dopraviť vodu a kyslík až dovnútra jednotlivých filtračných segmentov. Práve na tejto požiadavke zlyhávajú pokusy nahradiť biomolitan obyčajným čalúnickým molitanom, ktorý je príliš hustý a ako filtračné médium nevhodný.
Uvedené objemy filtrácie platia pre prietokové filtre, pri ktorých je materiál staticky ponorený vo vode, ktorá prúdi cez materiál. Pri ďalšom type je materiál sprchovaný vodou, ktorá vertikálne prechádza cez jeho vrstvy. Je účinejší pri rovnakom objeme, ako prietokový filter. Jeho vyššia výška znamená vyššie nároky na čerpadlo. Vo floatačnom filtri je materiál vírený prúdením vody, alebo vzduchovaním. Funkčne opäť prekonáva filter prietokový. Ten je ale stále najpoužívanejší vzhľadom k jeho jednoduchosti.
Celé naše úsilie teda smeruje k odstráneniu a zneškodneniu odpadových látok. Základnou odpadovou látkou je amoniak. Už 1 mg/l môže byť pre ryby smrteľný, pri nižšej koncentrácii znemožňuje rybám vylučovanie odpadových produktov metabolizmu a ryby sa dusia. Dusitany NO2 sú jedy, ktoré by sme mali udržiavať v koncentrácii nižšej ako 0,1 mg/l. Dusičnany NO3 udržujeme v koncentrácii pod 10 mg/l, vyššia koncentrácia blokuje rast rýb. NO3 odstraňujú z vody nielen denitrifikačné baktérie, ale aj vodné rastliny. Po zapojení filtrácie trvá pri teplote cca 20oC cca 8 týždňov, kým sa filtrácia plne zabehne, pri teplote 12oC aj 6 mesiacov. Tento proces môžeme urýchliť pridaním štartovacích baktérií do filtrácie, podobne ich aplikujeme aj po preliečení rýb voči chorobám. Práve kvôli nezabehnutej filtrácii ryby často z nevysvetliteľných príčin v napohľad bezchybnej vode umierajú. Koncentráciu škodlivých látok (amoniak, NO2,NO3) preto pravidelne kontroľujeme prostredníctvom testov vody. Pokiaľ nameriame vysokú koncentráciu, prerušíme kŕmenie, čiastočne vymeníme vodu.
V jazierku je vhodné udržiavať aspoň min koncentráciu soli NaCl 1g/l, ktorá pôsobí nielen mierne antisepticky, ale predovšetkým zabraňuje viazaniu dusitanov na hemoglobín, a tým uduseniu rýb. Treba zdôrazniť používanie bezjódovej soli, kuchynská soľ obsahuje jód, ktorý pôsobí na ryby karcinogénne. Pre ryby je prípustná bez akýchkoľvek negatívnych účinkov až koncentrácia do 4 g/l soli.
Samozrejme to nepredstavuje konečné riešenie, je potrebné vybudovať dostatočne veľký a funkčný filter. Okrem uvedených látok sledujeme aj pH vody. Optimum je pH 6-8, problémy nastávajú najmä smerom nadol, pri pH pod 6,5 sa darí mnohým ochoreniam. Pomáhame si prípravkami na stabilizáciu pH. Ryby denne sledujeme, snažíme sa nájsť príčiny neprirodzeného správania, zrýchlené dýchanie rýb zvlásť v aktuálnom prudkom oteplení po chladnej jari môže znamenať problémy s kyslíkom v jazierku. Pri nedostatku kyslíku majú problémy s prežitím a najmä so svojou funkciou aj denitrifikačné baktérie vo filtri. Následne odumierajú, zaťažujú vodu ešte viac a nedostatok kyslíka vyústi do vysokých koncentrácii NO2 a NO3. Vhodné je pri teplotách vody cca 22oC a viac, vodu prevzdušňovať nielen v samotnom jazierku, ale predovšetkým vo filtrácii pod filtračnými materiálmi, pretože baktérie v nich žijúce, spotrebúvajú neporovnateľne viac kyslíka ako samotné ryby. Vzduchovanie volíme podľa veľkosti jazierka a filtrácie. Napr. pre 50 m3 jazierko je vhodné vzduchovacie čerpadlo s výkonom aspoň 5000 l/h prečerpaného vzduchu. Tieto čerpadlá sú na rozdiel od vodných čerpadiel neporovnateľne energeticky menej náročné.
Vhodná kvalita vody má priamy vplyv na rozmnožovanie rýb. Práve v tomto období sa voda otepľuje, pričom pre ryby je dôležité z ich zdravotného hľadiska umožniť im výter, aj keď ryby nechceme odchovávať. Vhodným médiom, ktoré ryby stimuluje k výteru je vytierací kartáč.