Hoci ja často odpoviem protiotázkou-čo od toho očakávate-tentokrát vynechám celú genézu vzniku jazierka a pozornosť upriamim výlučne na tvz. filtračný systém.
Donedávna vec často nepochopená, pre niekoho spočiatku „akože“ zbytočná, posledné roky naopak väčšinou zákazníkov uznaná ako potrebná. Hoci stále niekto príde s magickým slovom „samočistenie“, po polhodine strávenej v mojej spoločnosti zistí, že je to trochu naivná predstava. Z mojej skúsenosti sa totiž z 99% niečo skôr „samo“ pokazí, ako udrží v nejakom želanom stave, či dokonca vylepší. Prečo tomu tak je bude snáď na ďalší článok. Teraz stačí spomenúť, že v systéme neizolovanom voči vonkajšiemu prostrediu dochádza ku kumulácii živín. Spomeniem len stručne zdroje: peľ, prach, lístie, krmivo, sekundárne kal, ktorý produkujú vodné živočíchy, odpad z rastlín, rias ,kúpajúci sa ľudia a zvieratá takisto vodu znečisťujú napríklad potom.....Slnečné žiarenie dodá energiu potrebnú pre využitie voľných živín a kedže v prírode sa každý zdroj využíva okamžite, nastáva proces zhoršenia vzhľadu jazierka. Z biologického hľadiska ide o proces úplne prirodzený, z vizuálneho často, podľa užívateľa „katastrofický“. Najčastejším problémom je vláknitá riasa ,prípadne iné zeleno či hnedo sfarbené organizmy usadené vo vode či sfarbujúce vodu. Jednoducho len reagujú na ponuku živín a energiu spotrebujú na rast. Na konci vegetačného obdobia nanešťastie odumrú a biomasu, ktorú vytvoria vo vode ponechajú do ďalšej sezóny vo forme kalu na dne jazierka, či v štrku.Tento biomateriál je k dispozícii a s každou ďalšou vegetačnou sezónou sa slučka uťahuje.
Po čase existujú 3 možnosti, pričom prvé dve sa nevylučujú:
- priebežne nejakým spôsobom odstraňujme živiny z vody
- urobme to inak a lepšie
- unavení to zasypme alebo rezignujme
Na priebežné odstraňovanie používame rôzne „udelátka“ na princípe vysávačov, alebo filtre schopné zachytiť a odseparovať častice rôznej veľkosti von z jazera. Tu je potrebné zdôrazniť, že najprv musím do filtra kal nejakým spôsobom dostať, až potom ho môžem odseparovať. Znamená to, že ani najlepší filter mi nezaručí pekné jazierko, pokiaľ jeho potenciál neviem využiť! Preto často pristupujeme k bodu 2., urobiť to inak a lepšie.
Stručne, pokiaľ mám v jazierku zóny kalu, zrejme došlo k chybe už pri výstavbe . Preto je rozumné pýtať sa vopred...
Predpokladajme, že sme pochopili význam tzv predfiltrov, zariadení na odseparovanie častíc, obsahujúcich energiu-kal, časti rastlín, riasy...Ostáva nám oboznámiť sa s možnosťami, aké priniesol vývoj technológii v danej oblasti.
A/ sedimentačná komora. Pokiaľ vodu z jazera privediem do nádoby zmysluplného objemu, prietok sa rozloží na celú komoru a dôjde k sedimentácii. Čím je prietok viac spomalený, tým systém efektívnejšie pracuje. Napríklad na prietok 3000 litrov/h aspoň 200 litrov objemu. Môžem si pomôcť tvarom do kruhu tvz. Vortex, alebo zvýšiť usadzovanie napríklad vložením filtračných kef. Tento systém je úplne „blbuvzdorný“, jednoduchý, relatívne efektívny, na druhej strane náročný na priestor a nie celkom účinný voči vznášajúcim sa časticiam, napríklad vláknitým riasam. Pri čistení je spravidla potrebné vypustiť celý objem vody z komory.
B/štrbinové sito a jeho obmeny-napr Oase systém Screenmatic. Pri štrbinových filtroch sa voda cedí cez profilované lamely, pričom častice sa posúvajú k odkalovaciemu ventilu. Spotreba vody je minimálna, systém vykazuje vysokú účinnosť aj proti vláknitej riase. Primárne sa zariadenie dodáva s 300 mikronovým sitom, pre údajne vyššiu účinnosť dodávateľ ponúka aj 200 nm, čo je už príliš a neodporúčam to kupovať...
C/bubnové filtre.
Pred niekoľkými rokmi som absolvoval svoju prvú cestu do Japonska s nemecky hovoriacimi obchodníkmi. Každý večer sme sa v reštaurácii bavili o čomkoľvek a prišla reč aj na filtre. Jeden z nich vyslovil myšlienku, že máme zabudnúť na všetko čo bolo, budúcnosť podľa nich patrí jedine bubnovým filtrom. Vtedy som sa začal intenzívne zaoberať otázkou, čo ich k tomuto konštatovaniu viedlo a čoskoro som aj ja prvé filtre zakúpil.
Bubnový filter je zariadenie na mechanické čistenie vody. V komore v tvare kvádra i kocky je pozdĺžne umiestnený valec, na ktorom je natiahnutá nerezová tkanina so svetlosťou 50-70 nm. Do valca samospádom alebo výtlačne čerpadlom vteká voda. Tá sa kontinuálne cedí cez valec. Postupne dochádza k jeho zaneseniu, čím vzniká rozdiel v hladinách na nátokovej a výtokovej strane. Z výtokovej strany vodu odoberá čerpadlo, ktoré, kedže pracuje konštantným prietokom, postupne znižuje hladinu na výtokovej strane filtra z dôvodu postupného zanášania tkaniny. Pri výtlačnom systéme je situácia trochu kritickejšia, konštantný prítok v kombinácii so zanesením zapríčiní preliatie filtra. Našťastie dôjde k čisteniu tkaniny oplachom cez trysky nad sitom. Špina pri oplachu padne do odtokového korýtka a systém pracuje ďalej. O správne načasovanie oplachu sa starajú hladinové čidlá umiestnené v bubne. Na našej prevádzke v Sielnici máme zabudované dva filtre, väčší s max prietokom cca 60m3 od nemeckého výrobcu Inazuma ITF 120 už štvrtú sezónu a menší od Oase druhú sezónu Proficlear Premium s max prietokom cca 30m3.
Považujem za potrebné upozorniť na nasledovné:
- Prietok uvádzaný výrobcom je orientačný, pri gravitačnom zapojení je vždy určitý odpor v potrubiach od skimrov či dnových vpustí, ktorý závisí od dĺžky potrubia, jeho prevedenia, spôsobu inštalácie .Tento parameter zásadne ovplyvňuje funkciu bubna, tým aj spokojnosť zákazníka. Preto je vhodné aby sa nad vecou zamyslel niekto vopred, čiže možno ktosi s patričnými skúsenosťami.
- Filter funguje 99% času takmer bez spotreby elektrickej energie, bubon sa točí a trysky oplachujú sito len pri čistení sita, čo môže byť 0-1200 krát denne. Počet cyklov závisí od prietoku cez konkrétnu plochu sita, množstva častíc vo vode a spôsobu inštalácie celeho filtračného systému.
- Filter využíva na oplach prečistenú vodu z jazierka,nie je potrebné do filtra inštalovať prívod vody zo studne či vodovodu
- Na druhej strane je prívod vody prospešné inštalovať do šachty, kde je pri gravitačnom zapojení umiestnený filter. To umožňuje inštalovať automatické dopúšťanie vody do jazierka. Počas dovolenky či pri vysokom pracovnom vyťažení často nie je čas sledovať výpar, ktorý môže dosahovať aj 8 mm denne. Za niekoľko dní to predstavuje niekoľko cm, čo predstavuje problém pre funkciu akéhokoľvek filtra, nielen bubnového.
- Kedže pri prevádzke filtra dochádza k spotrebe jazierkovej vody na každý oplach v množstve 1-2 litre,je potrebné k výparu zarátať aj túto stratu. Filtre u nás robia denne 0-60 cyklov v závislosti od zaťaženia. Na filtri je vyznačená max. hladina vody, ktorú treba v jazierku dodržať s určitou toleranciou. Konkrétne číslo v cm, koľko môže hladina kolísať smerom nadol, musí určiť opäť niekto, kto sa tomu trošku rozumie, pokiaľ na jazere nie je automatické dopúšťanie. Ak na jazere hladina silno kolíše, napríklad z dôvodu napájania závlahy, inštalácia bubna je možná, spôsob zapojenia je ale potrebné zmeniť.
Pokiaľ ste sa dočítali až sem, poznamenávam, že na školenie na tieto filtre by bolo treba aj celý deň. Za štyri sezóny inštalovania sa stretávam s určitými mylnými predstavami, ktoré som chcel týmto vyvrátiť. Celá problematika sa môže javiť spočiatku zložito, dokonca aj mňa občas čosi prekvapí. Voda je svojou hustotou, viskozitou úžasné životodarné médium, jej vlastnosti z hľadiska hydrodynamiky nevieme presne kvantifikovať, alebo skôr je jednoduchšie a rýchlejšie spoliehať sa na odhad a skúsenosti. Samotný filter je sofistikované zariadenie s riadiacou jednotkou a snímačmi, pričom sa samozrejme niečo môže pokaziť. Pri našich vzťahoch s dodávateľom našťastie nehrozia 30- dňové reklamačné lehoty, čo je pre jazierko neprijateľný čas. Zatiaľ môžem prehlásiť,že po spustení sa všade systém vyladil k spokojnosti zákazníka. Na užívateľovi je len jedna starosť, dodržovať minimálnu hladinu vody .
Prečo sú teda bubnové filtre také dobré? Najdôležitejšou vlastnosťou je efektívnosť odseparovania kalových častíc z vody. Tie, ktoré vo vode zostanú, sú skutočne veľmi malé, pod 0,05mm,na rozdiel od štrbinových filtrov, ktoré zanechajú väčšinu voľným okom viditeľných častíc.
Na mechanickú filtráciu v jazierku obvykle nadväzuje biologická. V starších publikáciách nájdeme údaj, že biokomora má mať objem až 10% objemu jazierka. Z vlastnej skúsenosti tvrdím,že v kombinácii s bubnovým filtrom aj pri zaťažení s koi dokonca pod 1%. Čím dôkladnejšie si predfilter splní svoju funkciu, tým efektívnejšie dokáže pracovať biokomora, nie je totiž zbytočne zanášaná kalom. Biokomoru som dokonca úplne prestal čistiť, nie je to potrebné. To isté predfilter-bubon, kal vyhadzuje v koncentrovanej forme sám. Celkove sa podarilo celkový objem filtra znížiť na minimum, verzia kompakt s integrovanou biokomorou sa pri 200 m3 jazierku zmestila vrátane regulačných ventilov do šachty o rozmere 1200x2300x1000mm, čo pár rokov dozadu bolo tiež možné, ale nie funkčné. Možnosť integrovať ponornú UV lampu priamo do bubna je takisto efektívne riešenie, 120 W UV s výdržou žiarivky 3 sezóny ožaruje vodu rovnako efektívne, ako 3 ks 110 w TMC lámp.
Otázkou ostáva, kam bude smerovať vývoj v tejto oblasti v budúcnosti. V nemecky hovoriacich krajinách sa obchodníci snažia preraziť s vliesovými filtrami. Dômyselný systém posunu filtračnej tkaniny a vysoká filtračná schopnosť vyzerá lákavo, negatívom je spotreba vliesu a potreba dopĺňania do filtra. Ja osobne vravím ďakujem,zatiaľ nie, ostávam pri bubnoch.