Tie isté jedlá, nápoje a samozrejme personál ako vlani. V tejto krajine ľudia veľmi zriedkavo menia prácu. Cestou z hotela do hôr míňame snežné frézy a nákladiaky odvážajúce sneh. Zajímavé je, že v kabíne vždy sedia dvaja strojníci. Všeobecne je všade aj zbytočne veľa ľudí na danú prácu, čo je ich spôsob boja s nezamestnanosťou.Títo pracovníci ale vždy robia nejakú zmysluplnú činnosť zodpovedajúcu ich kvalifikácii, čo je možno trošku rozdiel oproti systému u nás. Nie je prakticky žiadny odpad popri cestách či chodníkoch, čiže tam nie je veľmi čo robiť v rámci nejakého upratovania.
U prvého chovateľa zisťujeme tohoročnú situáciu, rýb je približne toľko ako vlani o mesiac neskôr, ceny sú o čosi vyššie, čo pre nás sčasti kompenzuje momentálne priaznivý kurz. Príčin rastu cien je viac, napríklad rastúci dopyt po koi z Ázie, predovšetkým z Číny, kde vznikla početná vrstva pomerne bohatých ľudí v riadiacich funkciách expandujúcich firiem. Dealeri z Číny su ochotní platiť dvakrát viac ako my z Európy, keď niečo skutočne chcú. Ďalšou príčinou je vylepšenie ekonomiky krajín na západ od nás, kde spotrebitelia nemajú obavy vynaložiť viac prostriedkov na spotrebu. S tým nič neurobíme, takže čosi z nisai vyberieme. Vidno ako veľkí chovatelia menia spektrum ponukaných variet, tam kde vlani bolo 40 % kohaku, sa teraz pomer obrátil v prospech showa. Voda je ako vždy takmer všade studená, pod 10 stupňov, ryby pomalé, v podstate takmer 4 mesiace bez potravy. Ideme na kávu za celtu do kancelárie, pribudli nejaké nové predmety, vypchatý orol, masážne kreslo a podobne.
Ďalší chovatel práve leje naftu do nakladača, tu som zobral pár tancho kohaku a okrem iných nisai Yamabuki Doitsu hariwake, ktoré sú na jar dosť zriedkavé. Obed sme vybavili v známom Lawsone, kde dostať hotové jedlá v plastovom obale, ktoré vám zohrejú a obed vybavíme veľmi rýchlo, na rozdiel od reštaurácie.
Ďalej beriem tancho goshiki, veľmi pekné, hoci menšie ginrin showy a podobne aj doitsu showy, ktoré mi na sklade chýbajú. Ďalej zamierime k Shinodovi, kde je to už takmer vypredané, čosi ale vyberáme. Suda je chovateľ, ktorý teraz tak ako vlani drží ryby pekne v teple, v chovni je cez 20 stupňov. Je známy svojimi showami a závojnatými koi, tu si ja nevyberám na rozdiel od kolegov nič.
Aokiho som navštívil dva roky dozadu, vlani v čase mojej návštevy bol vypredaný. Tu sa mi páčia goshiki, ktorých vyberám celý box. Potrebujem a aj sa pýtam na na niektoré väčšie ryby, Aoki si ale drží svoju, pre konečného zákazníka vysokú cenu. Konkrétne sa jednalo o zrejme samca lysého sanke a samicu goshiki.
U Kase práve triedia tosai pred expedíciou, nechýba to smutné vedro s vyradenými rybami. Kase má zvyčajne dobré showy, ktorých mám ale dosť, tak vyberám skôr z lysých rýb. Následne si vyberám asi 60cm lysé sanke za výbornú cenu, v lavóri sa ale ukáže akýsi výrastok na fúze ryby. Kase vyzerá dosť prekvapene, kamsi odišiel a potom vytiahol nožnice, bez anestézy sa to pokúša odstrihnúť. Nemám z toho dobrý pocit, ako s ostrými nožnicami naháňa rybu po lavóri, nakoniec sa mu to podarilo, ale nejak som stratil záujem. V každom prípade som spokojný s tým, čo som vybral .
Ikarashi Ozumi minulý rok mal veľmi zaujímavé ryby Ginga, ktoré túto sezónu takticky vynechal. Tento rok popri tradične zaujímavých Benikikokuryu/doitsu Kujaku vyrobil svetlé Hi Asagi s výborným ginrin leskom, z ktorých si aj ja jednu isto ponechám. Popri nisai beriem aj sansai Goshiki a bezchybné Yamabuki.
Pri transfere sa zastavujeme na jedinej pošte na svete, ktorá má pri bankomate vo vnútri budovy jazierko s koi.
Nasleduje Conias, popri Goshiki známy svojimi nie lacnými Doitsu Showami. Tu som odlovil 9 pomerne veľkých nisai veľmi dobrej farby a kresby. Na záver dňa dolovím kohaku so zaujímavým lysým riadkovaným chagoi, ktorého si zrejme ponechám kôli zaujímavému vzhľadu a rastovým schopnostiam.
Yagenji je sold out, podobne Maruju, za zvyšné ryby chce príliš veľa vzhľadom ku kvalite. Tu ale berie do úvahy aj známe meno.
Veľmi vysoko vo vrchoch býva Hosokai, kde si beriem tri väčšie ryby. Je to jeden z mála chovatelov cez 50 rokov, s ktorým sa dá čosi porozprávať po anglicky.
Keďže máme dosť nakúpene,venujeme sa ďalej prezeraniu tosai. Rozhodol som sa pre Torazo kohaku, myiashi, Marusaka, Yagenji, Conias, Sekiguchi....
Najkrajšie ryby sme videli u Isa koi farm, kde ich výstavné showy boli krajšie ako tie v Tokiu, vzhľadom k tomu že boli vo svojom prostredí bez manipulácie a stresu.
Nasledoval návrat na miesto , kde sme začínali. Tradične vyberám na záver koi tripu jednu veľkú rybu, tentoraz Kohaku a niekoľko sansai a viac nisai. Zaujímavé bolo, keď som povedal cenu a varietu, sám chovatel hľadal vhodné ryby. Yamabuki, z troch ponúkaných vyberám najlepšiu, to isté shusui. Pri hi utsuri dlho hľadá, ale nič neloví. Jednoducho jeho serioznosť je taká, že za dané peniaze nevidí rybu, ktorá dosahuje danú kvalitu. Nasleduje prekvapivý manéver, mieri do bazéna s dvojnásobne drahými rybami a pod nos mi predloží rybu, ktorá sa neodmieta! Aj guide je prekvapený,vraví mi, ak chceš kúpiť ryby za dobrú cenu, práve teraz je ten správny čas...No áno, len kam ich dám? Stačí, mám dosť boxov, nasleduje opäť káva. Aj majiteľ je spokojný, čosi predal a môže si vydýchnuť, bol na všetko sám. Týmto sa môj nákup končí, večer odchádzam do Yokohamy Shinkansenom, kde budem poznávať mesto a obdivovať bonsaje a tvarované stromy.
