Deň prvý
Japonsko po prílete : cca 3:30 a po večeri = pizza z kuracím mäsom, šalát s gumovou chobotnicou s wasabi čo príliš páli a nejakými chutnými mäsovými kôpkami, sa budím z dôvodu časového posunu, tak čosi napíšem :
Stručne cesta z Viedne : letíme 2 ks slováci o jednej a ako vždy cestou zastavujeme hodnotit prírastky u priateľa v Senci. Keďže sme už tam musíme zhodnotit aj situaciu u Peťa čo ide so mnou. Keďže to nemôžem len tak odfláknuť, mierne sa zdržíme a potom sme trochu v časovom strese. BA totiž vyrazila na jarné prázdniny a cesta je full. To preto, lebo na Slovensku nikto nemá peniaze...Vo Viedni nechávame auto a ideme check in. Zrejme sme prišli poslední, lebo nám nevedia nájsť miesto pri sebe. Lietadlo je plne obsadené ,cestuje najmä veľa japoncov. Spravili lepší entertainment, ale miesta na nohy a lakte je zúfalo málo. Naľavo sedí nejaký doktor z Johanesburgu čo usilovne píše do počítača, napravo nemec, čo predáva softvery do hracích automatov .S tým si celkom dobre krátim čas a obohacujem sa o jeho zaujímavé radikálne proeurópske názory. Ide do centrály v Osake na koberček, ale je v kľude, firme sa darí. Vraví, že biznis triedou nelieta ani jeho šéf, jeho žena nepracuje, lebo to až tak netreba, ale na dovolenky von nechodí, lebo nemá peniaze. Únia sa mu pozdáva, prisťahovalci sú v Nemecku už dobre prispôsobení, euro je v pohode, lebo nemusí menit peniaze, pravidelne behá, zdravo sa stravuje, je to skrátka moderný európan.
Odpozerám dáke filmy, z ktorých žiadny nepoznám, už si z nich nič nepamätám a čakám na landing. Konečne, otláčame ukazováky a berieme kufre. Ideme kúpiť lístky na shinkanzen. Japonci modernizovali, už nie sú 3 listky, ale len 2 a k tomu taký kvázi vysvetľovací. Zdá sa mi to akési viac v kľude, aj keď neviem nájsť pokyny na cestu v podzemí. Po chvíli ale sadáme smer hlavná stanica. Po prestupe smer Niigata. Pribúda sneh, hoci ho nie je toľko ako zvyčajne, ale je. Hory su zasnežené a viditeľnosť slabšia, Fujijamu nevidno. Vo vlaku dáme prvé pivo a niečo od čašníčky zjeme. Ceny sú akési lepšie ako vlani, kurz je teraz výborný. Hodinu sa túlame po obchodnom dome v Nagaoke a čakáme na dvoch kolegov čo tu poznávali Japonsko o týžden skôr. O2 konečne má zmluvu s Japonskom a chytám sieť, hovory ale môžem prijímať, ale nie volať. Aspoň niečo. Takze štyria slováci nasadáme do auta smer Ojiya .Chceme hneď ísť pozrieť ryby, ale keďže je nedeľa možnosti sú obmedzené. Aj tak k jednému ideme, ktorý si ma dokonca pamätá a spomína slovo Slovakia. Slovenská stopa...som takmer dojatý. My,malý trh pre európu ,o svete ani nevravím a farmár o nás vie....Neberte ma úplne vážne..Študujem nisai, kde sa mi niečo pozdáva, ale ďaleko lepšie je to medzi staršími ročníkmi. Výborné Shusui,GR Ochiba,Kohaku, čosi fotíme aj v lavóri. Ešte je skoro kupovať, ale čosi vieme. Okrem strechy je aj na rozdiel od minula čistá voda a ryby vidno, lúčime sa a odchádzame.
Som v tom istom hoteli,aké sú tu zmeny? Internet je bez hesla, chladnička je prázdna bez piva, izba je prefajčená, čo predtým nebolo. Zdá sa mi byť akási menšia, ako v spomienkach....Pri posteli duchaplný nápis "Dont smoke in bed". Takže inde sa môže. Šikovne vymyslené. Ideme sa prejsť po meste. Slušne sneží. Popri chodníkoch sú perforované hadice, z ktorých vyteká voda, aby nezamrzli chodníky. Na vstupe na parkoviská sa vysúvajú malé trysky, ktoré majú rovnakú funkciu. Ideme na večeru, bavíme sa , kto má čo nové, aká je situácia, mnohí majú sold. Skutočne nisai je menej ako na jeseň, čo som predpokladal. S tosai ešte dobre. Zdá sa, že nemajú problém predať, trh je stabilný, žiadna kríza sa nekoná. Podobne ako u nás, stačí si len vypnúť televízor...Tak zajtra to roztočíme....
Deň druhý a tretí
Dlžím komentár z dvoch dní .Je to ťažko, lebo človek o 7 vstane, naraňajkuje sa, sadne do auta, celý deň pozerá na ryby, naobeduje sa v aute pri markete SevenEleven, aby ušetril čas. Potom po piatej príde na hotel, čosi uvažuje, komunikuje, potom ide na večeru o siedmej. Po 20,30 príde na izbu, uvažuje, čosi rieši, o 23 si neviem spomenúť ani na meno chovateľa, kde som bol ráno. Možno je to pivom, časovým posunom, vekom, kombináciou všetkého.
Takže zatiaľ stručne. Začali sme u niekoho lepšieho, aby to bol úspešný začiatok. Spoznávam miesta, Mushigame, Yamakoshi, Uragara. Dosť snehu, báger a nakladač strhávajú sneh zo svahov nad cestami a odpratávajú. Sneh je mokrý, mantinely sa nakláňajú nad cestu. Niekde je pol cesty zatarasenej snehom. Vravia, že je to v pohode, slabá zima, menej ako obvykle.
Nebudem teraz presne uvádzať, čo kde koľko som ja alebo kolegovia kúpili.To doplním keď píidu ryby. Každý si domyslí prečo. Spomeniem len niektoré zaujímavé momenty. Napríklad, ako som chcel kúpiť niekoľko GR kohaku Sakai Matsunosuke. Je to slávny a uznávaný chovateľ gosanke v Niigate. Jeho koi rastú veľmi dobre a ich potenciál siaha až k 90 cm. To som si pozrel vo vedlajšom skleníku. Stanovil cenu, keď som prejavil záujem, povedal, že potrebuje uvolniť bazén a cenu znížil na polovicu. Bolo by to 6 - 7 boxov. To je pre náš trh, kde sa ľudia pýtajú na farbu mäsa koi veľa. Skúsil som znížiť cenu z pôvodnej o štvrtinu pri odbere dvoch krabíc. Povedal, že zníži len tak, ako povedal, ale len v prípade odberu celého bazéna s komentárom, že mieni túto ponuku dať len jednému človeku. Tak som išiel vybrať jeden box. Mal som vylovené a začal som preberať. Nepúšťal som ryby späť do bazéna a skúsili sme ho znovu zlomiť na zľavu na dva boxy. Povedal niečo v tom zmysle, že je si vedomý kvality svojich koi, ale že za tri boxy tych 25% urobí. Keďže som tie ryby chcel a chcem mať doma pekné, veľké sanke kohaku ci showu a nebude to stáť milión yenov, tak som dolovil sanke ,showy ku kohaku. Je to dobrý obchodník ako väčšina japoncov....
Deň štvrtý
Prepáčte nestíham písať, tak zatiaľ aspoň nejaké foto
